Úrady a úradné osoby
Častá patrila do okresu seneckého až do roku 1921. Po prenesení sídla okresu do Mody, pripadla okresu modranskému. Prísluší do súdneho okresu pezinského. Bernému úradu bola pridelená do roku 1910 v Trnave, od tej doby v Pezinku. Dôchodkový kontrolný úrad je v Modre, berná správa v Trnave. Do roku 1832 nebol v obci zvláštny notár, funkciu túto vykonával niektorý z učiteľov. V tomto roku funkcia notárska odlúčená bola od učiteľskej. V roku 1871 zriadený bol v Častej obvodný notariát a pridelené boly k nemu obce Dubová a Pila. Na udržovanie notariátu prispievajú aj pridelené obce v pomere: Častá 62%, Dubová 25%, Pila 13% – ami. Vedúci notár je zároveň aj štátnym matrikárom pre všetky obce. Do roku 1889 úradovalo sa v jazyku slovenskom, jak tomu nasvedčujú zápisnice, od tejto doby však uraduje sa maďarský až do prevratu. Dľa zápisnica starých listú starostami (rychtármi) boli nasledovní občania: Michal Agner 1845, Imrich Šikula 1848, Ján Kramár 1850, Florián Gregor 1854-5, Ján Kramár 1864-5, Ján Šafarik 1870, Anton Siegel 1870-1, Štefan Ondrejka 1887-6, Jozef Agner 1876-79, Laurenc Šrautenberger 1879-82, Štefan Mičko 1882-85, Štefan Ondrejka 1885-86, 1889-92, Michal Jankovič 1892-94, Hubert Blaschka 1894-96, Imrich Ondrejka 1897-1902, Pavel Hrdlička 1906-1915, Pavel Setnicky 1915-17, Imrich Jablonovský 1917-18, Michal Šikula ako prvý starosta po prevrate 1918-23, Štefan Kolek 1923-27, Leonhard Miko zvolený 1927, znovuzvolený 1931 úraduje po dnes.
Učiteľmi boli a pri tom vykonávali funkciu notársku: Pavel Maxián 1763-1803, Samo Moravanský do 1827, on žiadal odlúčenie notárstva od učiteľstva, ale nestalo sa tak. Ján Gottwald a František Šafránek v roku 1832. Za Františka Sedlárika v roku 1832 bolo notárstvo odlúčené od učiteľstva a tým sa stal prvým samostatným notárom. Úradoval ako notár ešte v roku 1854. Ako dočasný notár bol ešte Jozef Kantek, učiteľ, medzi roky 1856-1871. Csiba Vincent je prvým obvodným notárom. Po ňom Ferdinand Hrdina učinkoval od roku 1872 do jeho smrti v roku 1917. Na jeho miesto bol ustanovený Alexandr Plauk, bývalý podnotár, ktorý v prevrate zanechal stanicu. V roku 1918. prevzal vedenie notárskeho úradu tunajší podnotár Ladislav Szabadoš a viedol ho do jeho smrti v roku 1929. V tom samom roku tu učinkoval ako dočasný notár Koloman Količány. V decembri 1929. prevzal notariát vedúci notár Eugen Kačinetz narodený 3. júla 1901. v Kostolnom a učinkuje až dosiaľ.
Pre veľké zaťaženie notariátu zastupiteľstvá obcí patriace k notariatu zriadili jedno miesto výpomocnej sily s ročitým platom Kč 6.000.- s platnosťou od 1. januára 1930. Dňa 10. februára 1920. zasadlo prvé volené zastupiteľstvo obce, ktorého členmi boli: Michal Šikula, rychtár, Ján Sičkár, Štefan Kotek, Emanuel Krchnák, Ján Kákoni, Jozef Šafarik, Urban Geršic, František Strelka, Ján Krchnák, Vincent Lederleitner, Lenhard Myslík, Anton Weidinger, Pavel Setnický, Štefan Švorc, Bohumil Brunovský, Jozef Soldán, František Gašparovič, Lenhard Vlašek, Jozef Helt, Vojtech Trautenberger.
12. marca 1923. zasadalo nové, županom menované zastupiteľstvo. 27. októbra 1923. zasadlo prvé, radne volené zastupiteľstvo a vtedy boly zvolené po prvé rôzne komisie. Voľbami v roku 1927. bolo zastupiteľstvo zasa zmenené. Teraz učinkujúce zastupiteľstvo bolo zvolené dňa 27. IX. 1931., členovia jeho sú: Za stranu čsl. soc. dem. Ľudevit Minarik, Štefan Nitschneider, Ján Polčic; za skupinu voukovských obyvateľov Alojz Konečný a Dr Zoltán Lamoš; za str. obec. hospodárstva Max Šteiner; za nepolitické sdruženie hasičov Teodor Šafarik; za republ. stranu maloroľnikov Anton Weidinger, Michal Švorc, Lenhard Citera; za čsl. živnostenskú str. Anton Bošmanský, Vojtech Trautenberger; za komunistickú str. Michal Hlavan; za Hlinkovú slov. ľud. str. Ján Kákoni, Viliam Agner, Vojtech Strelka, Lenhard Miko, Emanuel Krchnák, Michal Dubovský, Štefan Kolek, (zomrel v r 1933. miesto neho je Ignác Agner), Felix Stipula, Leopold Hostic, Ján Vlašek; za občianské sdruženie Michal Held. V rade obce sú Lenhard Miko starosta, Anton Weidinger 1. nám. starosta, Eman Krchnák II. nám. starosta, Alojz Konečný, Viliam Agner, Ján Vlašek, Michal Švorc, Ján Polčic. Členmi finančnej komisie sú: Ján Gregor, Štefan Kubesch, Imrich Vlašek, František Citera, Michal Hlaván, Felix Stipula, Anton Bošmanský, Max Steiner. Stavebná komisia: Ľudevit Minárik, Štefan Nilschneider, Anton Bošmanský ml, Štefan Švorc, Jozef Kopčík ml. a Julius Heger. Požiarny referent: Vojtech Strelka. Zdravotná komisia: Dr Zoltán Lamoš, Štefan Jablonovský, Jozef Nitschneider, Eleonora Matúšová, Lenhard Miko, Julianna Probstová. Volebná komisia: Lenhard Cittera, Michal Held, Vendelín Šmid, Ján Kolek, Lenhard Miko, Emanuel Krchnák. Osvetová komisia: Ján Kákoni, Vojtech Strelka, Lenhard Miko, Ján Gregor, Leopold Hostin, Otilia Šafariková. Chudobinská komisia: Michal Hlaván, Michal Švorc, Ján Polčic, Ľudevit Minárik, Vojtech Strelka, Teodor Šafarik, Vicinálna komisia: Lenhard Miko, Michal Hlaván.
Obecné hospodárstvo
Jak vidieť z obecných účtov a zápisníc, hospodárenie obce obmedzovalo sa do roku 1890 len na bežné príjmy a výdavky. V spomenutom roku bola zakúpená usnesením zast. zo dňa 29. VIII. 1890 ručná striekačka v cene 520 zlatých. V roku 1904. začalo jednanie o vystavenie bitunku, zhotovené boly plány a rozpočty, ale stavba bola prevedená az v roku 1909-10. Čiastka stavebného nákladu Kč 8.969.- však zostala nám ako dlžoba obce z predválečnej doby. Dlžoba táto bola vyplatená v roku 1928.
28. mája 1906. pojednávala obec stavbu železničnej trati Pezinok – Nádaš. Zásadne sa usnieslo zastupiteľstvo prispieť na stavbu K 40.000.-, ako akciovým kapitálom.
28. augusta 1909 bolo zahájené jednanie o postavenie novej školy obcou. Potrebné plány vypracoval staviteľ Halzl v Senci v roku 1911. V tomto roku žiada zastupiteľstvo zriadenie riadnej autobusovej dopravy zo Šenkvíc do Častej. Započatie týchto pre obec tak potrebných podnikov sa stálym jednaním odďalovalo až do roku 1914, kedy ich vypuknuvšia válka celkom zmarila. Teprv za 10 rokov po prevrate začína veľký rozmach v obec. hospodárstve. Prevedených bolo mnoho dokonalých oprav obec. a obcou udržovaných budov, vyplatily sa bežné dlhy, Zakúpená bola v roku 1930. motorová striekačka v cene Kč 35.000.-, v roku 1932 zariadená bola elektrizácia obce nákladom 152.000, z čoho obec vyplatila behom 3 rokov Kč 76.000.- Na stavbu školy, ktorá vyžiadala nákladu 686.441.57 Kč vypožičala obec 300.000 Kč u Zemskej Banky v Bratislave na dobu 20 rokov pri 4 ½ % úrokovaní a umorovaní. Krajinská subvencia činila Kč 180.000.- od rk cirkvi Kč 55.189. Nedoplatok uhradí obec z rozpočtových úspor a krátkodobou požičkou.
Dľa záverečných účtov a iných zápisov pokladničný obrat obecného hospodárstva od roku 1910 bol nasledovný:
Farský úrad
V starých spisoch je zaznačené, že v roku 1332 bol farár v Častej, je pravdepodobné, že v tejto dobe vznikol farský úrad. Mená učinkujúcich farárov sú zaznačené vo farskej kronike a matrikách. Najstaršia matrika je z roku 1639. K tunajšej r. k. farnosti patri filiálka Pila. Terajším farárom je Ján Kákoni, dekan farár, od roku 1915.
Školy
Rím. kat. ľudová škola jestvovala už v roku 1593. jak to dosvedčuje dekrét kráľa Rudolfa z roku 3. VIII. 1593. Kedy bola založená nevie sa. V škole učinkujúci učitelia sú zaznačení v rôznych spisoch od roku 1763. Správcom školy bol vždy až do roku 1920. farár. V tomto roku na nariadení vrchnosti sa stal prvým správcom školy učiteľ František Strelka. Správcovský honorár mu zabezpečila školská stolica v školskom rozpočte a vypláca ho obec. Udržovateľom tejto školy je polit. obec, ktorá aj novú školu postavila a táto zaradí každoročne celý schodok školského rozpočtu bez zmeny do svojho rozpočtu.
Od 1. septembra 1933 je zriadená v tunajšej obci dvojtriedna expozitúra štátnej chlapč. mešťanskej školy v Trnave. Všetcia žiaci z V. triedy ľud. školy prechádzajú na túto školu.
O umiestenie a vecný náklad tejto školy stará sa politická obec v rámci svojho rozpočtu. Osobný náklad hradí štát. Podrobné dáta o školách nachádzajú sa v školských kronikách.
Židovský rabinát
Od ktorej doby jestvuje židovský rabinát nemožno presne zistiť. Stopy vedú až do začiatku XVII. storočia. Najstaršia matrika je z roku 1840.
Poštový úrad
Za Jozefa Kanteka učiteľa (1856-94) bola v obci Poštovna, ktorú on viedol. V roku 1890. bol zavedený do obci telefon, je pravdepodobné, že v tomto roku bol zriadený poštový a telegr. úrad. Pred prevratom bolo 5 telefonových prípojek, teraz je ich 11. Prvú koncesiu na radiový prijimač mala Blanka Pálffyová na hrade v roku 1925. V roku 1927. boly dve koncesie potom stúpal počet koncesionárov každý rok, teraz je ich 44. Do roku 1932 viedol poštový úrad sám poštmajster t. č. Ján Gregor, tunajší rodák, ale pre veľký nával pošty dostal úrad pridelenú pomocnú silu, t. č. Ján Jurisa. Poštu doručuje jeden krát denne stály listonoš Ján Veverka. V roku 1933. bolo odoslané z obce poštou: Doporuč. zásielok 1561, balíkov 1186, telegramov 244, poukázok 1567, šekov 9873, telefonových rozhovorov bolo 7820, obyčajných dopisov francovaných asi 14.700, úradných asi 11.700, dopisníc 6100. Došlo do obce: Doporuč. zásielok 3061, balíkov 1721, telegramov 274, poukázok 984, šekov 2590, dobierkov. 605, novín denníkov 53 denne, týždenníkov 205, mesačníkov 250. Ročný obrat v peňazoch činil okruhle 14 milionov Kč. Do obci prichádza pošta denne jeden krát, a expeduje sa denne 2 krát. K tunajšiemu úradu patrí poštovna Ompitál, ktorá dodáva poštu aj Dlhej: Poštovný úrad bol do prevratu umiestnený na obecnom dome č. 33., potom v dome čís. 26 a teraz v čís. 169.
Četnícka stanica
Četnícka stanica je umiestnená v súkromnom dome čís. 179 od roku 1895, kedy bola zriadená. Do obvodu tejto stanice patria mimo Častej obce Dubová, Pila, Dlhá, Ompitál s príslušnými objektami v lesoch. Na stanici sú systanizované 4 miesta. Veliteľom stanice je Jaroslav Dyntár, vrchný četu. strm.
Lesné úrady
Správa nadačného veľkostatku bola umiestená do r. 1915. na hrade, potom sa presťahovala do novej budovy zvanej „Základina“. Prednostom správy je Ladislav Kostelník, lesmajster. V úrade je 1 pridelený úradník a kancelárska pom. sila. Mimo úradu je jedon vedúci pily, 3 vedúci polesia, 13 lesných hájnikov, 1 strojník a 2 šoferi. Tento úrad spravuje lesy a podniky v chotároch Dubová, Pila, Ompitál, Častá, Orešany v celkovej výmere 6.528 k.j.
Pálffyovské lesy spravuje lesná správa Vojtecha a Edmunda Pálffyho v Častej na Červenom Kameni. Prednostom tohoto úradu je Alojz Konečný, lesmajster, pridelený mu je jeden účtovník a adjunkt. Strážnu službu zastávajú traja hájnici.
Po smrti Dr. Henricha Mandla, lekára bol menovaný obvodným lekárom Dr. Ferdiš Habart v roku 1932. Ordinuje a býva v dome čis. 25. Častá je už dávno sídlom obv. lekára. Do tohoto obvodu patria aj obce Dolné Orešany, Ompitál, Dlhá, Štefanová, Pudmerice, Vištuk, Borová, Pila a Dubová.
V roku 1930. usadil sa v obci prvý súkromný lekár Dr. Zoltán Lamoš, býva v čis. 1.
V roku 1909 bola otvorená v obci lekáreň, jej prvým majiteľom bol Štefan Érdy, po jeho smrti vedie lekárňu jeho syn Elemer Érdy spolu s matkou.
Obyvateľstvo
Dľa sčítania ľudu 1919 bolo v Častej 262 domov, 1677 obyvateľov, 783 mužských, 894 ženských. Dľa národnosti: čsl. 1528, maďarskej 56, nemeckej 37, inej 56; Dľa náboženstva rím. kat. 1602, ev. a.v. 11, žid. 64.
V roku 1930 bolo 292 domov, 391 bytov, 1721 obyvateľov. 918 mužských, 902 ženských; Národnosti čsl. 1596, nem. 35, maďarskej 25, žid. 54, inej 1, cudzincov 10. Dľa náboženstva rk. 1648, ev.a.v. 8, žid. 61, inej 4.
V tom istom roku bolo zo živnostníkov: 13 obchodov miešaným tovarom, 3 obchody strižným tov., 1 obuvou, 1 železom, 2 kramári, 1 obchod drevom, 3 mäsiari, 3 pekári, 2 hostinskí,
2 krčmári, (1 obchod drevom), 4 obchody liehom v zatvorených láhvach, 9 trhovcov, 10 stolárov, 5 krajčírov, 3 obuvníci, 3 tesári, 1 s parnou pilou, 5 murárov, 2 kováči, 4 kolári, 3 bednári, 2 škridličiari, 1 holič, 2 mlynári, 1 kominársky majster, 3 mlatačky na obilie, 3 šrotovníky, 3 veľkoobchody vínom, 3 povozníci nákladného tovaru (autodoprava), 3 autodopravníci osôb, 3 trafiky, spolu 103 koncesované živnosti. Mimo týchto z úradného záznamu vyňatých je viac než toľko živnostníkov bez koncesie a mnoho pomocníkov.
Väčšia čiastka obyvateľstva živí sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, vinohradníctvom a chovom dobytka. V roku 1930. obrábalo do 1 kj. pôdy 59 obyv., do 1.7 kj. 50 obyv., do 3.5 kj. 65 obyv., do 8.7 kj. 68 obyv., do 17.4 kj. 43 obyv., do 37.8 kj. 3 obyvatelia obce. V poprevratovej dobe venujú sa obyv. viac pestovaniu vinohradov, čo bolo dotial hodne zanedbávané.
V tunajších lesoch je 8 stálych, celoročných drevorubačov, „huncokárov“; mimo týchto pracuje po dobu asi šesť mesiacov 150-230 robotníkov z našej obce. Priemerná ich denná mzda činí 10.-15.- Kč. Chudobnejší ľudia chodia do žatvy na „dolné dediny“, odkial si prinesú v priaznivých rokoch obilia na zimu. Pred zavedením nákladných aut u veľkostatkoch značne zarábali na „formani“ (povozníci, voliari), ktorých bolo do 60. Teraz tento zdroj zárobku je veľmi stenčený. V terajšej dobe živí sa asi 15 rodín formanovaním (ale už na koňoch).
V dávnejších dobách tu bol hodne vyvinutý priemysel, čo dokazujú rôzne spisy a zachované názvy a budovy podnikov: pivovar, fabrika (súkenná), papierna, valcha, pily, mlyny. Ručné tkalcovské stavy ešte v posledných rokoch hodne pracovali, ale už postupne – umieraním starých tkalcov, „kadlecov“ – celkom zanikajú. Tkalcovinu prevádzali väčšinu remeselníci vonkový, murári, tesári, pokryvači.
Remeslá boly vyvinuté u nás už v XVI. storočí, jak ukazujú pamiatky po cechoch. Aj bane boli otvorené v brehu Mraznice. Vchod do červenej bani je ešte prístupný, z nej vyviera potôčik tečúci do Kramárovej uličky. Sivá baňa je pri vchode zasypaná. Posledný veselý haviar Ján Trautenberger, známy pod menom Trantarák ešte v rokoch 1900 – 1910 vodil zvedavcov do bani pri veselom speve: „A my sme havíri, kligan, kligan, kligan (gluck auf). Úplný zánik priemyslu možno pripočítať zaiste špatnému spojeniu obce so svetom. Veď do zriadenia poštového úradu nebolo ani osobnej dopravy. Do roku 1919 dopravovali sa osoby a pošta 1 krát denne z Modry na neperovanom voze. V tomto roku začal osobnú dopravu Lenhard Myslík krytím povozom (omnibusom) asi pre 10 osôb. V roku 1925 začala doprava autobusom ale len na Modru. Vdova Miklošovičova z Trnavy zahájila prvá autobusovú dopravu z Častej do Trnavy, cez Dlhú, v roku 1930 však táto doprava prestala.
Zvieratá
Koncom mája 1930 bolo domácich zvierat: 46 koňov, 2 mulice, 1 ovca, 107 kozí, bravčového dobytka do ½ roka 195, vyše ½ roka 192, teliat do roka 87, vyše 1 roka býkov 26, jalovíc 85, kráv 227, volov 121.
Hydiny: sliepok a kohútov 3497, husí a gunárov 854, kačíc a káčerov 268, moriakov a moriek 8. Pred válkou a tiež i tesne po nej venovala sa veľká pozornosť chovu dobytka, najmä bravčového, ale následkom veľmi suchých, na krmu chudobných rokov, klesá od roku 1927. chov dobytka vôbec. Tiež epidemické vystupovanie chorôb nákazlivých v posledných rokoch hatí vo veľkej miere chov ošípaných. Kozy chovajú najmä chudobnejší ľudia. Holubov vidieť už len zriedka. Včelínov je v obci 10 v ktorých je asi 130 čeladí. Paša pre včely je tiež následkom sucha veľmi slabá. Najlepšia paša bola v roku 1917, kedy – dľa výpovedi oduševneného včelára Jána Fritzmanna, stolára čís. 22. – priniesla jedna čelaď priemerne 85 (osemdesiatpäť) kg medu, najviac z bielej ďateliny.
V chotári obce je asi 200 kusov jeleňov a laní, 300 kusov srčiej zvere, 10 – 15 kusov diviakov, 10 muflonov, v „Dubovských“ gruntoch je hodne polných králikov, 800 zajacov, 50 lišiek, 4 – 5 rodín jazvečích a niekoľko málo kúskov kuny lesnej. V tunajších potokoch je hojnosť pstruhov a rakov. Z hadov je len užovka. Z pernatej je len málo pomerne. V predných horách asi 100 bažantov, 700 jarabíc, slúk býva ulovených na ťahu asi 50 – 70. Z dravcov sú: jastrábi, káne lesné, krahulce veľmi časté, zriedka sa objaví malý riečny orol. Pred válkou bol stav zvere hodne väčší. Vysoká a srnčie bolo v prevrate vystrielané, čierna, ktorej bolo 80 – 100 kusov vyhynula na dul v rokoch 1931 – 32. Nie v malej miere ničia zver pytliaci, ktorých počet po válke hodne vzrástol. Obecný poľovný priestor má v prenájme Vojtech Trautenberger, hostinský za ročné prenájomné Kč 2.260.-.
Ceny
Ceny dobytka a hydiny v roku 1933. Krava 1.500. – 3.000 Kč, pár volov 3.-5.000 Kč, 6 týždňové teľa 2-350 Kč, brav 100Kg 400.-500 Kč, prasatá 6 týždňové pár 80-120 Kč, koza 100Kč, hus hladná 15 – 18 Kč, kačica hladná 12 – 15 Kč, sliepka 10 – 12 Kč, kuratá pár 6 – 12 Kč, 1l mlieka 1.20 Kč, 1kg masla – 20 Kč, 1 vajco 20 – 40 hal. 1kg mäsa hovädzieho 8Kč, bravčového 10 Kč, slaniny 12 Kč, 1kg zveriny (divočiny) 6 Kč, 1 zajac 15 Kč, pár jarabíc 5 Kč.
Podnebie
Podnebie je mierne. Obec je chránená od severných studených vetrom Malými Karpátmi. Prvé mrazy nastávajú v druhej polovici novembra, sneh začína padať v prostred decembra, normálne napadne na rovinách 50cm, v lesoch až 1m snehu. Vo februári začína tanie snehu, začiatkom marca nastáva oteplenie bez snehu, v marci už len zriedka padá sneh a nemá žiadneho trvania. Jasenná sejba trvá až do začiatku decembra, jarná začína koncom februára a v prvej polovici marca.
Búrky a prietrž mračien sú na našom kraji zriedekavé, zväčša neškodné. V rokoch 1929 – 30 bola veľmi krutá zima, teplomer klesol až na – 33 oC. Snehu bolo naviateho miestami až na 2 – 3 m. Na cestách bola doprava prerušená 8 dní. Mrazy narobili veľké škody v ovocných stromoch, pomrzlo mnoho orechov, gaštanov a v lesoch zmrzlo a roztrhalo mnoho bukov a hrabov.
V zime 1931 – 32 následkom veľkej hmly a juhozápadného vetru začala začiatkom decembra inovatka. Ľadu na stromoch pribúdalo zo dňa na deň. Miestami tvoril vrstvu až 15 cm silnú, v polovici januára zacal lámať stromy. Najviac trpeli slivy, staré stromy, v lesoch polámal ľad vršiaky ihličnatých stromov na 90 %, v otvorených polohách a mladých lesoch polamal mnoho celých stromov. Následkom tejto pohromy bola mimoriadna ťažba dreva z polomu 38.000 pm. Tieto pohromy dovŕšily suchá započaté 1928. roku a vyvrcholujúce v r. 1932 – 33, kedy od mája do septembra padly dva – tri veľmi slabé dáždiky.
Rastliny
V roku 1930 bolo obsiate: ražu 190 kj, jačmeňom 187 kj, ovsom 51 kj, pšenicou (žitom) 49 kj, kukuricou na zrno 13 kj, fazulou 2 kj, zemiaky 94 kj, krmnou repou (bumburou) 2 kj, ďatelinou dvojkosnou, červenou 72 kj, bielou 2 kj, vojteškou(lucernou) 83 kj, miešaninou na zelený krm 35 kj. Zvlášť dobre sa darí jačmeň a raž, priemerný výnos z 1 kj, je 8-12 g obilia. Zemiaky sadia len pre svoju potrebu. Ďateliny boli zničené v rokoch 1930 – 33 holomrazy, myšami a kokoticou (kukučinou), teraz je už len veľmi málo ďatelín. V poli vidieť už len sem – tam úhor, nechávajú ho len hospodári nemajúci dostatok maštalného hnojiva. Umelých hnojív naši gazdovia nepoužívajú. Seje sa zväčša ručne, v obci sú len dva siace stroje. Mláti sa veľkými stroji na benzínový pohon. Za používanie stroja a pohonnej látky platí sa 6 % z vymláteného obilia. Menší gazdovia mlátia žentúrou (geplom) a už len ojedinele ručným strojom alebo cepami. Mimo pluhu, brány a valca iných hospodárskych strojov pri obrábaní poľa sa nepoužíva, kosí, hrabe a viaže sa obilie ručne. Pôda je v rovinách a údoliach ťažká, hlinovitá (jílová), na vŕškoch štrkovitá, prepustná. Lúky sú zväčša močaristé, seno z nich je kyselé.
Po válke sa potešitelne rozmáha vinohradníctvo, najlepšie to využitie pôdy vo vŕškových polohách. Rigoluje sa na 60 – 70 cm. Ako podložky používa sa réva: Ripária, Berlandiner a Kober. Najlepšie sa daria a vysádzajú druhy: Zelený muškátel, Cirifandl, Strapák, Portogésl, Malaga a iné. Staršie vinohrady sú z 50 % vysadené samorodými druhy; teraz sa však vysádzajú len ušľachtilými, čím sa kvalita vína zvyšuje. V posledných rokoch sa vysádza ročite asi 15.000 pňov. V rokoch 1932-33 zničili čiastku úrody mole, škodci na našom okolí dosiaľ úplne neznámi. V roku 1933 jeden kg hroznov stolových predával sa za Kč 3, 1l vína v pivnici 2.80 – 3.50 Kč. Daň z vína bola 1.60 Kč za liter. Z ovocných stromov je najviac slív, jabloní. Hrušiek, čerešní, orechov, marhulí, gaštanov je menej. Breskine sa u nás nedaria. Najplodnejšie sú a najlepšie sa daria jablká: Čapáky, z hrušiek Boskové láhve (Rezedencie), tieto sú známe po celom okolí. V posledných 10 rokoch ničí jablone Všica krvavá, slivi Puklica, zvlášť mladé stromy sú na zivote ohrožené. Ničeniu škodcov sa venuje málo pozornosti. Z kríčkov sú hodne pestované ribíze, egreš následkom nákazy pliesňou sa nepestuje, vidieť už len sem – tam málo kríčkov. Ovocným stromom sa darí najmä v záhonoch: Sabroky, Nové hory, Rahnidle, Bindyše, Rothause, Kajhle, Kiligrunty, Rárompajdle, Kíperky, Grefty, Nechtáky, Grošovské, Podzámky a v záhradách pri domoch najmä na strane od lesa.
V tunajších lesoch je väčšina listnatých stromov: Buk 60 %, dub 5 %, hrab 10 %, javor 5 %, jaseň a brešt 5 %, ihličnatých spolu 15 %, najviac smrek. Jedla a modrín len v malom množstve. V našom chotári sa vyťaží ročite 24.000 plnometrov dreva, z toho 15 % užitkového.
Mnoho ľudí zarobí cez leto niečo penez zbieraním jahôd, malín červených a čiernych, hub, čučoriedok, ktorých poskytujú naše lesy v hojnej miere.
Spolky a družstvá
Najstaršie je úverné družstvo, založené v roku 1903 a jestvuje aj teraz. Podrobnosti jeho účinkovania sú viditeľné v družstevných knihách. Koncom roku 1933 malo 256.000 Kč vkladov. V terajších hospodársky ťažkých dobách učinkuje blahodarne poskytovaním lacného úveru.
V roku 1901 bol založený spevácky spolok a učinkoval do r. 1907., kedy sa rozišiel.
Dobrovoľný hasičský zbor bol založený v roku 1904 a koná svoj úkol do dneška. Mimo cvičení a hasenia požiarov stavia cez žatvu a mlatbu nočnú stráž, pozostávajúcu z jedného poddôstojníka dvoch hasičov. Vystrojenie a vyzbrojenie zboru je dobré. Náradie a stroje sú v dobrom stave. Zbor dostáva od obce vydatnú hmotnú podporu dľa potreby.
Potravné družstvo bolo založené v roku 1908 a učinkovalo zdárne až do rokov poválečných, kedy malo Kč 180.000 rezervných penez. Neskôr však upádalo, pre čo sa členstvo rozhodlo ho likvidovať, čo sa stalo v roku 1928. s aktívou 18.000 Kč. Tento obnos bol venovaný na zakúpenie zvona.
Spolok chovateľov dobytka učinkoval vo válečných rokoch len 3 roky, potom zanikol.
Po prevrate založené konzumné družstvo pre finančné ťažkosti tiež krátko po založení zaniklo.
Roku 1920 založená „Omladina“ učinkovala na poli kultúrnom s dobrým úspechom 5 rokov, potom však zanikla.
Ešte kratšiu dobu učinkoval „Sokol“.
Katolícky vzdelávajúci krúžok založený v r. 1930., začal sľubne pôsobiť, ale pre nedostatok vedúcich činiteľov jeho učinkovanie ustalo, čaká na mladé agilné sily, aby ho vskriesili.
Športový klub v Častej ( Š.K. – Častá) bol založený v roku 1932.
Červený kameň
Každý rok 15. augusta putuje mnoho okolitých nábožných ľudí a zvedavých turistov na hrad Červený Kameň, kde sú odbavované bohoslužby a kázne. Šenkári, cukrovinkári a mäsiari postarajú sa o jedlo a nápoje návštevníkov.
O hojnú návštevu na tento deň sa postaral tun. hasičský sbor veľkou reklamou plakátovou v novinách a v rádie. Do války bola oproti druhej brány stála krčma, miesto to dostaveníčka mnohých výletníkov. Dve kolkárne, gramafon, prípadne cigáňska hudba postaraly sa o pobavenie hosťov každú letnú nedeľu. Nebolo zriedkavosťou vidieť už hodne pred válkou niekoľko aut na hrade. Cez válku, až do roku 1931 bývalo na hrade v deň púti už veľmi málo ľudí.
Povesti, riekanky, piesne
O hrade, skalách a iných miestach koluje viac povestí, sú však prevzaté z iných krajov a prispôsobené na miestne pomery. Jedna z nich však je asi pôvodná, jej stručný obsah znie: „Bohatý majiteľ hradu musel odísť do vojny. Mal verného sluhu, ktorého nehal doma a uložil mu, aby uschoval jeho poklady, ktorých mal mnoho, keď by prišlo nepriateľské vojsko. Nepriateľ skutočne prišiel, ale sluha už pred tým poklady schoval. Pri jednej hádke sluha chcel dokázať svoju šikovnosť v strelbe, namieril z okna hradu na obraz Panny Marie nad vchodom kostola na Pilách, vystrelil a trafil obraz. Za tento bezbožný skutok hneď na mieste oslepol. Keď sa vojna skončila, prišiel jeho pán domov. Žiadal sluhu, aby mu ukázal miesto, kde sú jeho poklady. Tento však súc slepý nemôhol tak učiniť, povedal, že poklady sú schované pod skalou, na ktorú padne prvý lúč slnečný.“ Túto skalu však dosiaľ nikto nenašiel, ačkoľvek mnoho ľudí sa o to pokusilo a tak poklad je dosiaľ skrytý.
Žartovná riekanka: „Štefan kráľ často on pýtal dlhú suchú košeľu,“ o blizkych obciach (Štefanová, Kráľová, Častá, Ompitál, Dlhá, Suchá, Košolná) ešte aj teraz koluje medzi ľudom. Skoro celkom zabudnutá je žartovná pieseň, z ktorej čiastka znie: „Častované vápno pálá, po dzedzinách ludzí šala.“