Budovy, kríže a sochy
Význačnejšie budovy, kríže a sochy
Kostol
Vo stredu obce vypína sa kostol s vežou v slohu gotickom zo XIV. storočia. Zasvätený je sv. Imrichovi, patrónovi mládeže. Jak zvonku, tak aj v nutri je v stave zanedbanom. Terajším pomerom nevyhovuje, je malý, pomýšľa sa na jeho rozšírenie a preto neprevádza sa jeho okrášlenie. Dľa výskumov znalcov sú v kostole cenné malby (freská), skryté pod niekoľkonásobnou vrstvou vápna, nanesenou bielením. Kostol má mnoho starožitností. Z nich strieborná monštrancia nesie rok 1612. Gotický kalich, striebrom vyšívané rúcho, incunábul, matriky a iné. Vyrezávané lavice pochádzajú z roku 1758. Zvony sú dva väčšie nové, jeden malý starý. Staré zvony „Burián“ a „Sv. Ján“ boli vo válke rozbité a odovzdané pre vojenské ciele. Vežové hodiny stojá od smrti starého ich ošetrovateľa Zákalca, zvonára, ktorý zomrel v r. 1913. Kostol bol volakedy ohradený kamenným murom, ktorého zbytky videľné sú ešte aj dnes. Ohradený priestor slúžil za cintor. Fara je novšia stavba z roku 1895.
Škola
Na západnej strane kostola je stará škola č. 184. Jestvovala už v roku 1592. Dve zadné miestnosti s chodbou používané boly pre školu (učebne). Štyri predné miestnosti pre byt učiteľa. Teraz je v budove byt organistu učiteľa a v zadnej učebni je úverné družstvo. Nová budova školská (hlavný trakt) bola vystavená v rokoch 1932 – 33. Podrobnejšie dáta, týkajúce sa školy rím. kat., sú uvedené v školskej kronike.
Obecné budovy
Pod číslom 33. je obecný dom. Umiestnený je v ňom obecný úrad, matričný a notársky úrad. Byt v tej samej budove je t.č. nepoužívaný, umiestnené boli v ňom dve dočasné triedy tun. ľudovej školy v rokoch 1929 – 1933.
Ako epidemická nemocnica je používaný dom čís. 191., kúpený od Urbana Geršica roku 1927. V tej dobe bol odpredaný dom „Pastierna“ na Pažici čís. 265. Jozefovi Arvayovi. V tom dome býval obecný pastier a boli tam maštale pre obecných býkov. „Bitunok“ bol postavený v roku 1912. „Chudobinec“ čís. 204. darovala rk. cirkev obci zato, že postavila novú školu a zaviazala sa vydržiavať chudobných obce. Pôvodne bol tento dom majetkom majiteľov hradu E. a V. Pálffyho, ktorí ho darovali rk. cirkvi. „Sklépek“ čís. 202. za dávna používaný ako obecná väznica, je majetkom polit. obce a rodiny Pálffyho.
Kaplnky, kríže, sochy, božie muky
V čele cintora je pekná gotická káplnka, dielo to v Ompitáli žijúceho Silárda Vardayho, riaditeľa umelecko priemyselnej školy v Pešti, t.č.v.v. Nad dverami káplnky je nápis: „Ad majorem Dei gloriam erigi curávid Victor Fugger alumnus archi dioec. Strigou. 1898.“ V stredu cintora je veľký pieskovcový kríž. Na zadnej strane podstavca je malá tabuľka a na nej už len ťažko čitateľný nápis: „CURAVI…….HIC REQUIESCIT JOSEPHUS VILFLING OBIT 2 = DEC. 1816 AETATIS 58, ADLATUS REQUIESCIT QUOQ CONSORS ANNA OBIT….AETATIS. Najstarší už poškodený kríž v cintori nesie datum 1667. Už nečitateľný nápis je latin-ský. Pri cintori je „Božia muka“ štvorhranná, bez akýchkoľvek značiek. Poblíže nej je železný kríž tiež bez označenia. Za týmto krížom stála Honzová káplnka, ktorá bola zrúcaná pri stavbe novej káplnky. Materiál z nej bol použitý na novú. Na voľnom priestransve pred domami čís. 221 – 226. medzi troma lipami je pieskovcová, veľmi poškodená socha sv. Františka. Postavená bola na znak úcty a vďaky bohu, že v obci prestala zúriť zhubná „morová rana“. Na podstavci sú vyryté roky: 1783, 1852, 1895, 1719. Kríž v Novej ulici na rozcestí ciest smerom Štefanovú – Ompitál je Katolíckou Jednotou Žien v Častej, r. 1930 postavený. V podstavci zasadená tabuľa má nápis: „+ Tak Bôh miloval svet, že syna svojho jednorodeného dal. Ján 3, 16, R.P.1930.“ Tento kríž bol postavený miesto dreveného kríža, ktorý stál na ľavej strane Štefanovskej cesty asi 300 krokov od rozcestia pri majeri, medzi dvoma lipami a bol počasím zničený. Pred farou stojí železnou záhradkou obklúčená socha sv. Jána Nepomuckého, na podstavci po stranách sú anjeli, nesúci lampáš v podobe šesťcípovej hviezdy. V stredu podstavca je rok 1893. Na priestranstve pred kostolom je pomník padlých vojakov vo svetovej vojne 1914 – 1918. Zadovážený bol v roku 1928. z darov občanov, hlavne v Amerike bývajúcich častovanov za obnos Kč. 8.000. V betónovom podstavci je zamurovaná fľaša, do ktorej uložil Andrej Gáži, t.č. obyvateľ pilanský listinu neznámeho obsahu.
Pomník znázorňuje klesajúceho vojaka v náručí anjela pod krížom. Na prednej strane podstavca je mramorová tabuľa na ktorej je nápis: „Vďačnej pamiatke našich hrdinov padlých vo svetovej válke 1914 – 1918. Nikto nemá väčšej lásky nad tú, keď kto položí svoj život za svojich priateľov. Ján 15, 13.“ Potom nasledujú mená padlých vojakov v troch stĺpcoch nasledovne:
Spodný nápis znie: „Odpočívajte v Pánu, do shledania vo sláve večnej“. Po stranách pomníka sú menšie kamene a na nich fotografie niektorých padlých vojakov. Železnú ohradu dal zhotoviť Katolický Vzdelávajúci Krúžok v Častej. Na pamiatku desaťročného trvania nášho štátu zasadili žiaci rk. ľud. školy v jaseni 1928. sedem lipových stromkov pred kostolom. Jedna, pri vchode do kostola vyschla, nebola nahradená novou. Ostatné a to štyri rovnobežne s cestou a dve rovnobežne so záhradou pri organistskom byte rastú pekne.
Najkrajšia je socha Sv. Trojice. Stojí pri hradskej pred domom čís. 204. Na spodnej čiastke podstavca sú nasledovné nápisy: (pozri foto originálu str. 9)
Pred domom čís. 148 je socha sv. Floriána. Pôvodne stála pred domom čís 86. medzi cestami vedúcimi do Modry a Na Hoštáky. Premiestnená bola v roku 1932. poneváč správa nadačného veľkostatku zriadila v dome čís 86. garáž pre veľké nákladné auto, ktoré nemalo dostatok miesta na vchádzanie. Premiestnenie a renováciu previedol spomenutý veľkostatok na vlastný náklad. Na podstavci je nápis: „Ad majorem Dei gloriam patroni nostri s. = Floriani. Anno 1776. 1893. rok je iste renovácia sochy. V záhone Grefty na parcele čís. 713. je socha sv. Urbana, patróna vinohradníkov, je hodne poškodená, bez nápisu. Na Hoštákoch pred domom čís. 128. postavili Hoštačania železný kríž z milodarov, v roku 1895 za 14 zlatých. Na tabuľke je nápis: „Na česť a chválu
Božiu tento kríž dala postaviť táto poctivá ulic.“ V pustáku parcel. čís. 2848. dala vystaviť v roku 1925. Maria Wilflingová rod. Kunetková káplnku v podobe jaskyni a v nej je umiestená socha lurdskej P. Marie a blahoslav. Bernadetty. Hoštácka kaplnka je pri ceste z Hoštákov na hrad v Obore. Udržovaná je majiteľom hradu. Pri káplnke je drevený kríž opravený v roku 1933.
V záhone Pažic je cholerovský cintor, parcela čís. 1742. a v ňom veľký pieskovcový kríž bez nápisu. V tomto cintoríne pochovávali zomretých na choleru, ktorá choroba v starých dobách viac krát zúrila v našej obci, čo možno zistiť v starých matrikách na fare uschovaných.
Na Lipovských cestách je postavený stĺp a v ňom uložený relief sv. Huberta a má nápis: „Sancte Huberte ora pro nobis.“ Zhotoviť ho dala Blanka Pálffyová v roku 1921.
Na zámockej pažiti je kalvária pozostávajúca zo 6 sôch a troch krížov, posledné sú na kopci za kriptou.
Nad Cerinou v Mrazniciach pri mohutnom buku 1m v priemeru je hrob so železným krížom. Na malej tabuľke je nápis: „Grof Rudolf Pálffy – seher Oberjäger Paul Hubert gest. 1844. 20. III.“.
Hrad
Hrad Červený Kameň bol postavený začiatkom 13. storočia Konštanciou, manželkou českého kráľa Přemysla Otakara II. O hrade pojednáva viac spisov obšírne. Najznámejšia je maďarská kniha vydaná 1882. r. Pavlom Jedlicskom pod názvom: „Kiskárpáti emlékek“.
Synagoga
Za domom čís. 216. vo dvore je židovská synagoga vystavená dľa hebrejského nápisu nad dverami hlavného vchodu v roku 1830. Miestny rabinát má jednú menšiu cínovú nádobu na víno z roku 1871.
Starý žid. cintorín
Za hradom, západne od cesty „Maruša“ vedúcej z hradu do pilanskej doliny asi na 500 krokov je teraz už nepoužívaný starý židovský cintor. Dľa náhrobných kameňov je asi 300 rokov starý. Nový židovský cintor je južne od cholerovského cintora na parcele 1770.
Pranier
Pri pravom rohu čelnej steny „Skliepka“ čís. 202. stojí stĺp hanby (pranier). Sú na ňom dosiaľ objímky pre hrdlo, ruky trestancov a hornej čiastke dve objímky pre drevenú ruku s mečom, ktorá tam bola vyložená vždy pred jarmokom. Tento zvyk sa zachoval až do války. Meč je uschovaný na obecnom dome. Obec má viac cenných starých dokumentov, pečatí a iných pamiatok po predkoch.
Uličky
Z obci vedie do poľa a hôr viac uličiek. „Kramárová“ je medzi domami čís. 154-155. Meno má od Kramára, majiteľa domu čís. 154. „Slaborová“ ulička je medzi domami čís. 55.-56. Pôvod mena je neznámy. „Masárska“ vedie z Mestečka na Pažic medzi domy čís. 19-20. Meno jej pochádza od panskej jatky, ktorá bola ako jediná v obci v čís. 20. „Jankovičová“ pri dome 220 dľa mena majiteľa tohože domu.
Názvy domov
Niektoré domy v obci majú zvláštne názvy ako dom čís. 1. „Fabrika“ bola kedysi súkenná továreň a barviareň. Pracovala ešte v prvej polovici minulého storočia. „Pivovar“ čís. 235., komplex stavísk v majeri na strane od „Pažici“, v ktorom varilo sa pivo od starých časov až do začiatku 19. st. „Kyliho dom“ čís. 211-215. bol majetkom zemana Kellő, prezývaného „Kylo“. „Špitál“ čís. 207. má meno od používania ho chudobnými obce. „Základinou“ sú pomenované všetky budovy nadačného veľkostatku dľa názvu: „Študijná základina“, ktorý názov používal veľkostatok od prevratu do roku 1933.
Záhony
V obci sú známe nasledovné záhony, ktorých mená teraz sa používajú: Medzi potokom Pajdla (Gidra) a cestou pod uličkou Slaborovou sú: Pod uličky, Rodošávy, Horaničky, Pilárky, Kraciny, Panské lúky. Medzi cestami od Pastierny a pod uličkou sú: Pažice, Od rodošávov, Grófkine, Linerovské, Baranové. Medzi cestou od „Pastierny“ až po cestu pudmerickú sú: Pažice, Šibenice, Dolinky, Od dolinék, Fárske, Od rybníka, Kostolné. Medzi cestou pudmerickou a polnou cestou štefanovskou sú: Pažice, Od podvorných, Kostolné. Medzi polnou a vicionálnou cestou štefanovskou sú: Salajka, Pod uhlárnou, Podvorné. Od vicionálnej cesty štefanovskej až po krajinskú cestu sú: Pod krížom, Nad remízom, Pod remízom. Medzi krajinskou silnicou a cestou pod Bindyši sú: Kačenkina zahrada, Pod Bindyši a Rúžové. Od ompitálskeho chotára medzi urbárskym lesom a cestou pod Bindyši sú: Špety, Sabroky, Nové hory, Rahijudle, Bindyše, Kolebky, Róthauze, Špígle. Medzi obcou a urbárskym lesom sú: Kajble, Kiligrunty, Špígle, Rárompajdle, Fláčniky, (Zákostelské), Kíperky, Kramárova lúčka; Na západnej strane obce pod mostom u krajinskej silnici je lúka: Brimská. Medzi obcou, krajinskou a pilanskou cestou a lesom sú: Horné, dolné Grefty, Nechtáky, Grošovské Podzámky; Od poľnej cesty na Dubovú až po cestu prostrednú sú: Zmrzliny, Žabince, Ochtále. Od cesty prostrednej po vrchnú sú: Prostredné. Od cesty vrchnej až po les sú: Junáky.
Názvy lesov
K obci patriace lesy majú mnoho pomenovaní, z nich nadôležitejšie sú: Medzi ompitálskym chotárom a častovskou dolinou Obecný háj, Špígel, Kilička, Pri smradlavké, Prostredné, Zámočnícke uhliská. Medzi častovskou a pilanskou dolinou sú: Komunia, Obora, Vápené, Mraznice, Suchá dolina, Egreš, Mazlová záhrada, Lipové, Rakové, Bílé, Pod keltekom, Kobilé, Barané rohy, Pajdla, Škaredý brest, Hajduky, Opálené, Zuzula, Prostredné, Papírničky, Pudmerické uhlisko, Pri rybníku, Krkavý Buk.
Vodstvo
V rarbášských horách pod Vysokou pramení potok Gidra. Pri „Hornej pile“ pribera druhý potok Pajdlu z „Jánovej doliny“, ktorá pramení pod Bielou Skalou. Potom tečie cez obce Pilu a zas vchádza do katastrálneho územia Častej až po chotár pudmerický. Na hornom toku Gidry, pri hájovni „pri rybníku“ čís. 307. je umelou prehradou utvorená vodná nádrž, zvaná „Rybník“. V nádrži zachytená voda používaná bola na plavenie (švemovanie, šlemuvanie) palivového dreva z hôr do skladu „Lindava“, pri kamenom moste na ceste do Modry. Pod Geltekom v Zbojníckej studánke pramení častovský, dolinský potok. V lese urobený náhon zásobuje vodou Lenorákov mlyn, zvaný inak „Mlýnek“. Cez dom čís. 215. vteká do Mestečka, aby ho zas pri dome č. 17. opustil. Na Pažici zhotovený náhon ženie čiastku vody do majera, pod ktorým zas spojuje sa s pôvodným potokom. V „Mičkovej jame“ pramení „Čertov Járok“ a préteká cez „Rúžové“ a podvorňanské lúky na Štefanovú. Hrad je zásobovaný pitnou vodou vodovodom z pod Vápeného. Vodovod bol zhotovený v roku 1932 miesto starého, už veľmi dávno používaného.
Rozloha obce
Dľa úradného výkazu z roku 1929 mala obec 3536 parciel, 1124 pozemkových hárkov, 443.0126 ha rôl, 216.1244 ha lúk, 113.3779 ha záhrad, 26.1974 ha viníc, 35.9077 ha pašienkov, 2.615.0334 ha lesov, 16.5050 ha zastavených plôch a dvorov, 2.7823 ha neplodnej pôdy, 54.2367 iných dani nepodliehajúcich pozemkov. Spolu 3523.1774 ha.